Kuriérske služby so ženskou energiou

Máme tak nejako historicky zafixované, že práca sa delí na mužskú a ženskú. Avšak aj v mužských profesiách sú ženy úspešné. A naopak to platí tiež. Nebudeme sa púšťať do diskusie o pohlaví, ale sú odbory, do ktorých sa nám, či chceme alebo nie, ženy tak nejako „nehodia“.

Napríklad v doprave a logistike ich väčšinou veľa nenájdeme. V skupine 123 kuriér/123 kurýr, ktorá doručuje balíky v česko-slovenskej sieti, pracuje 56% žien. Na infolinkách či v učtárni to je pochopiteľné. Ale tu majú aj šéfky pobočiek, ktoré velia prevažne mužskému kolektívu. Čo vedie krehkú ženu k tomu, aby si vybrala takú náročnú profesiu? Spýtali sme sa Kataríny Peciarovej, vedúcej nitrianskej pobočky v spoločnosti 123 kurier.

Katarína, čo vás priviedlo k profesii, ktorú sme zvyknutí vnímať ako „mužskú záležitosť“. Nie je to dané už tým, čo vás zaujímalo v detstve?

Nespomínam si, že by som už v detstve mala nejakú vysnívanú profesiu. Bavilo ma v podstate všetko. Aj tie bábiky som mala. Ale pretože som bola jediná dievčina v rodine, trávila som väčšinu času, hlavne prázdnin, so svojimi bratmi a bratrancami. Tam sa teda naozaj bábiky veľmi neuplatnili. A asi áno, chlapčenský svet sa mi tým stal dôverne známy.

Pre akú školu ste sa teda nakoniec rozhodli?

Vyštudovala som Strednú odbornú školu potravinársku. A musím povedať, že ma moja profesia spočiatku veľmi bavila. Všetko bolo nové, učila som sa. Postupne ale moje nadšenie opadalo. Každý deň sa opakoval úplne rovnako, práca mi už nič nové a zaujímavé nedávala, nikam som sa neposúvala. Spomínam si, že som každý deň čakala kedy padne a môžem utekať domov. Po piatich rokoch som sa rozhodla, že musím urobiť zmenu. Našla som si prácu v úplne inom odbore. Tá bola veľmi fajn, ale nevyhovovala mi pracovná doba. Takže som hľadala ďalej.

Prečo ste sa nakoniec rozhodli pre dopravnú firmu? Predsa len to nie je úplne „ženská parketa“.

Rozhodnutie ísť do prepravnej firmy bolo viac-menej náhoda. Dovtedy som o niečom takom ani nepočula. Dostala som ponuku od známeho. Spýtal sa ma, či nechcem ísť pracovať k nim do firmy, pretože im odchádza dispečerka a hľadajú náhradu. „Veď budeš zadávať len objednávky,“ povedal mi, pretože vedel, že v predchádzajúcej firme som robila niečo podobné. Tak som išla do toho. Odvtedy utieklo veľa rokov a ja som sa naučila nielen tie objednávky. Pracovala som vo viacerých dopravných spoločnostiach a všade som sa priučila niečo nové, zaujímavé.

Aké boli vaše začiatky v doprave?

Začínala som ako dispečerka. Mala som okolo seba super ľudí, ktorí ma do tajov dopravy rýchlo zaučili, za čo som im vďačná. Dodnes sme v kontakte, a rovnako ako ja, väčšina z nich stále pracuje v doprave.

Vtedy, hovorím o dobe pred 16 rokmi, neboli samozrejme technológie na takej úrovni ako dnes. Všetky procesy boli z toho dôvodu náročnejšie, mnoho vecí sa spracovávalo ručne, ale museli sme zvládať rovnaký objem práce. To vždy hovorím niektorým svojim kuriérom, ktorí majú ku všetkému nejaké výhrady.

Keď ste dostali ponuku pracovať ako šéfka pobočky, rozmýšľali ste sa, či ju prijať?

Keď prišla ponuka na moju súčasnú prácu, nerozmýšľala som sa ani chvíľu. Bola to pre mňa výzva a vedela som, že je to veľká príležitosť posunúť sa v doprave zase o kus ďalej. Ale obavy som naozaj mala. Doteraz som nepracovala na takej vysokej pozícii, a tým pádom som nemala potrebné skúsenosti. Vedúci depa, okrem toho, že je na ňom celá zodpovednosť za hladký priebeh prepravy a kvalitu doručenia zásielok, je totiž zároveň ekonóm, personalista, prevádzkový šéf aj psychológ. Neviem, čím to je, ale opäť musím povedať, že aj tu mám okolo seba skvelých ľudí, ktorí mi vždy pomôžu, poradia, ako mám ísť na konkrétny problém. Nikdy som sa nestretla s odmietnutím.

Čo všetko obnáša pracovný deň šéfky depa u kuriérskej služby. Môžete to priblížiť?

Náplň práce je rôznorodá a vždy pestrá. Začínam väčšinou, pokiaľ ihneď ráno nemusím riešiť nejaký problém, spracovaním agendy za predchádzajúci deň, to znamená, že sa pozriem na prehľady rozvozov zásielok, vyhodnotím výkony našich kuriérov a vykonávam si rôzne porovnania s predchádzajúcim obdobím. Sledujem vývoj každodenne, aby som mohla rýchlo reagovať na zmeny, napríklad zaistiť posily na rozvoz alebo do skladu, či naopak v prípade potreby organizovať chod pobočky tak, aby bol čo možno najviac efektívny. Pokiaľ sa stane a máme eventuálne otvorený prípad reklamácie, dohľadávam podrobnosti z priebehu doručovania. Dohliadam na rannú expedíciu a keď je treba, vypomôžem dispečerom. Po odchode kuriérov prekontrolujem sklad, zistím, či všetky balíky išli na rozvoz a potom vybavujem telefonáty „so všetkými stranami“, rokujem s dopravcami, personálom, jednoducho vybavujem všetko, čo je potrebné, aby prevádzka šliapala a všetci vedeli, čo majú robiť.Je to ťažká práca? Čo je na nej najťažšie?

Tak práca nie je fyzicky náročná, ale niekedy to dá zabrať po psychickej stránke, pretože komunikácia a práca s ľuďmi náročná je. Hlavne teraz v tomto pandemickom (alebo postpandemickom – podľa toho, kedy to vyjde) období a v neistej ekonomickej situácii, je to zložité snáď pre každého.

Fixný pracovný čas nemám a ani nemôžem mať. Väčšinou chodím do práce na šiestu hodinu a zostávam tak, ako je treba. Počas sezóny sa stáva, že som na pobočke do večerných hodín. Ale keď sú dobré dni, končím normálne, teda okolo tretej. Samozrejme, že často pracujem ešte z domova, pokiaľ je potrebné vyriešiť niečo súrne.

Ide vašu prácu skĺbiť s rodinou? Ako to robíte?

Treba si všetko logisticky poriešiť a potom sa to dá zvládnuť a skĺbiť aj s rodinou. Nesťažujem sa. A navyše v rodine mám veľkú oporu.

Ako akceptuje prevažne mužský kolektív šéfku?

Kolektív na mojom pracovisku je fajn. Mám super kolegyne a kolegu na dispečingu, na ktoré sa môžem vo všetkom spoľahnúť. Aj v čase, keď práve nie som na pobočke, vždy funguje všetko tak, ako má.

S mužským kolektívom je to niekedy trochu zložitejšie, ale problémy nemám. To, čo potrebujem, vysvetlím, vyargumentujem, takže všetci vedia kedy, čo, ako a prečo majú robiť. Samozrejme sa nájdem aj taký, čo to ofrflú a idem si svoje, ale vedia že potom tu cesta nevedie. Akceptovať sa musíme navzájom, inak by sme nemohli spoločne pracovať a fungovať.

Veľkým benefitom v skupine 123 kuriér/123 kurýr je pracovné prostredie, to, ako si vedenie váži každého jedného človeka a čo pre svojich zamestnancov robí. Práve pocit spolupatričnosti, spoločného cieľa, mi pomáha v tom, zvládať dobre personálnu prácu. Naši zamestnanci sú pyšní na svoju firmu. V takej atmosfére sa potom lepšie pracuje.

Pri tak náročnej práci je pre vás určite dôležitý aj odpočinok. Ako relaxujete a „dobíjate baterky“?

Mojím koníčkom je šport. Hlavne beh v prírode. To si pekne prevetrám hlavu, čo je pri mojej práci naozaj potrebné. A kondičný box je tiež veľmi účinná terapia. Dobre si odpočiniem aj pri pečení tort k rôznym príležitostiam, respektíve keď ma o to moji známi (i neznámi) požiadajú. Rada pečiem a mám radosť, keď sa moje torty páčia a dobre chutia.

Keď som spokojná a oddýchnutá, už sa zase teším do práce. Tá ma baví a napĺňa. Každý deň je tu niečo nové, zaujímavé a stále je veľa toho, čo sa ešte musím naučiť.

Čo tak vtipná príhoda z práce na záver? Máte?

Príhod je za tie roky skutočne veľa. Už aj kniha by sa z nich dala napísať. Tak napríklad jedna, ktorú nedávno rozprával kuriér, ktorý viezol kvety. To je zásielka, ktorú musíme doručiť čo najskôr. Tesne pred príchodom na danú adresu telefonoval s príjemkyňou, a tá mu povedala, že je doma a že na neho čaká. Došiel teda na miesto, vystúpil a čakal pani. Avšak objavil sa pán. Kuriér ho teda požiadal, aby zavolal manželku. On sa tak divne pozrel a povedal, že bohužiaľ, manželku už nemá. Kuriér nezaváhal: „Aha, tak vaša dcéra má asi sviatok. Mám tu pre ňu kyticu od ctiteľa, priateľa alebo manžela...? Pán sa opäť zatvára prekvapene. Nevie, že by mal dcéru. Iba synov. To už kuriér stráca reč. Pozerajú sa na seba a obaja premýšľajú, kto že si tu robí srandu. Kuriér teda overuje adresu. Pán prikyvuje. Áno, ulica aj popisné číslo je správne. Aj dedina je správne. Len to meno adresátky nepozná. Nakoniec teda kuriér volá na uvedené číslo. Pani na druhom konci sa ho pýta, kde sa zdržiava tak dlho, že stále čaká. Takže jej vysvetľuje, o sa tu pred domom deje. No, a nakoniec sa všetko vyjasnilo. Kuriér síce bol v Kráľovej, ale v Kráľovej nad Váhom, lenže balík mal ísť do Kráľovej pri Senci! Nuž aj to sa stáva a aj malý škriatok vie narobiť neplechu. Na každej strane stoja len ľudia a chybičky sa niekedy stanú.